V roku 2525, ak muž je stále nažive,
A ak žena môže stále prežiť, tak môžu sa nájsť..
V roku 3535 sa nebude musieť hovoriť pravda, nebudú sa hovoriť lži,
Všetko, čo si pomyslíme, urobíme a povieme, bude v každodenných pilulkách.
V roku 4545 nebudeme potrebovať naše zuby, naše oči,
Nebudeme nič prežúvať,... nikto nás neuvidí.
V roku 5555, naše ruky budú bezvládne pozdĺž tela,
Naše nohy nebudú nič robiť, všetko to spravia za nás stroje.
V roku 6565 nebudeme potrebovať žiadneho manžela, žiadnu ženu,
Iba si vyzdvihneme svojho syna, svoju dcéru z dna dlhej sklenenej trubice.
V roku 7510, ak to Boh nezmení,
Možno sa pozrie okolo seba a povie si Hádam je čas na súdny deň.
V roku 8510 Boh iba zakrúti sklamane hlavou,
Povie si, buď že som potešený, kde človek je,
Alebo to roztrhá a začne znova Woh oh
V roku 9595 budem prekvapený, ak je človek ešte nažive,
Už vzal všetko čo mu stará Zem mohla dať,
a on jej späť nedal vôbec nič Woh oh - raz
Teraz už je to desať tisíc rokov, Človek vyplakal miliardy sĺz,
Pre to, čo on nikdy vedel, a predsa to ovládol.
Ale cez večné noci blikajúcich hviezd,
Tam možno veľmi ďaleko, Možno je tam ešte len včera.
|
