Prečkávam z jednej chvíle na druhú,
premýšľam o samote, vychutnávam samotu,
aj keď často sa jej bojím, teraz mi príde vhod.
Stojím niekde na kraji, čakám na posledný skok.
Myslím, že niekedy sa ľudia primoc boja,
nemajú žiadne sny, zato môže doba,
možno som chcela veľa, možno málo,
kto vie že, môže mať všetko ten to iste dobre vie,
niesom fakt náročná, prídem si normálna,
viem, že skáču psychopati, chzba je totálna.
Môžem mať na výber? Splní mi niekto sen?
Pôjde mi niekto naproti, keď fakt odídem?
To sú tie otázky, ktoré dávajú si pred pádom,
príde nový začiatok, prekliatie, či bremeno,
môžem mať všetko a pritom nebudem viac šťastná,
to sú tie veci, čo mi zatemňujú oči nebudem sa klamať.
Prevraciam kalendár, zasa ten istý deň,
aj keď zmenilo sa číslo, zvoní mi telefón,
smiech mi zrazu zmizol, odídem niekam von,
premýšľať nad svojím osudom.
V hlave len výčitky od tých druhých,
myšlienky sú jasné,musím navždy odísť.
Neviem sa zastaviť,chceme sa predstaviť, tým pádom presadiť. (2x)
Mám výpadky, riešim prípady, sedím na zemi, mám svoje miesto na vzhladni,
pocity sú hyeny, a tie psiská vyhladli.
Na mesto padá tma a čakám kým as vyjasní.
Zodpovedám otázky, vidím pre a proti ako prízraky, čo je dôvodom prečo takmer denne prevraciam panáky, či je to zúfalstvo, že mi je jedno, že občas nemám ským.
Dni zhorievajú následne jak zápalky, ilúzie zapadli.
Minulosť je čas, čo sa premárni a nevráti.
Skladám ak puzzle, občas cítim sa hnusne, že som nenávistná, namyslená,
odpusť mi Bože.
Nemám to ľahké, tiež sa snaším robiť, čo môžem.
Tak rozmýšlam, či skončím, či skočím.
Či to bude len ďalší deň, keď sa spijem zas pod obraz boží.
Prevraciam kalendár, zasa ten istý deň,
aj keď zmenilo sa číslo, zvoní mi telefón,
smiech mi zrazu zmizol, odídem niekam von,
premýšľať nad svojím osudom.
V hlave len výčitky od tých druhých,
myšlienky sú jasné,musím navždy odísť.
Neviem sa zastaviť,chceme sa predstaviť, tým pádom presadiť. (2x) |
