Chlapec dávno stratil nádej, naučil sa zakryť bolesť,
a už posunúť sa ďalej, no stále to bolí do dnes.
Aj keď snaží sa, nedarí sa, mohlo by sa už predsa,
chcel by vrátiť čas, no už pochopil, že nedá sa.
Smútok, ktorý ovláda ho, privaádza ho do šialenstva,
depresia, stres, nezaberajú sedatíva.
Mučený je spomienkami, osamelý stále viac,
ukrytý pred nástrahami, kdeže dostali ho zas.
Stále myslí na to, na tú osudovú chybu,
nevie prestať myslieť, na tú osudovú chvíľu.
Prečo práve on? Prečo on má takú smolu?
Život je už raz taký a nevihneš sa tomu.
Už nechce ďalej trpieť, už nechce to znášať,
má pocit, že chce umrieť, po nebesách kráčať.
Chce zabudnúť, na to všetko, chce zabudnúť, no nejde to ľahko.
Ref:
Tiché výkriky do tmy a bolesť v srdci,
každý to vidí, že niečo ho dusí.
Nikto nevie, či je mu pomoci,
že neni vždy, jak chceme zmieriť sa musí.
Tiché výkriky do tmy a bolesť v srdci,
každý to vidí, že niečo ho dusí.
Nikto nevie, či je mu pomoci,
že neni vždy, jak chceme zmieriť sa musí.
Stále ju miluje a nevie si pomôcť,
k jej osobe proste cíti náchylnosť.
Chýba mu a nevie sa toho zbaviť,
tomu pocitu sa on nevie ubrániť.
Vie, že sa nevráti, čo pred tým bolo,
že nevráti späť, to čo sa raz stalo.
No neprestáva veriť, že raz ten deň príde,
že vrátia sa k sebe a smútok odíde.
Ničia ho spomienky každú chvíľu,
je mučený láskou k nej a nechce inú.
Dostáva rany, keď vidí ju z iným,
no musí byť silný a zmieriť sa s tým.
Emócie silná zbraň, často býva zneužitá,
láska bola zahodená, jak vreckovka použitá.
Bude ho to bolieť a to ešte dlho,
mám strach, mám strach o neho.
Ref:
Tiché výkriky do tmy a bolesť v srdci,
každý to vidí, že niečo ho dusí.
Nikto nevie, či je mu pomoci,
že neni vždy, jak chceme zmieriť sa musí.
Tiché výkriky do tmy a bolesť v srdci,
každý to vidí, že niečo ho dusí.
Nikto nevie, či je mu pomoci,
že neni vždy, jak chceme zmieriť sa musí. |