Medzi riadkami dotykov si čítali,
a v sieti nežných zlozvykov sa lenivo hmm knísali.
AmiAž sám som sa Hmi7divil koľko Cmaj7zrazu o tebe Hmi7viem,
H7tých tajomstiev, ktorým len ty a ja roE6zumiem.
Mesto zaspalo hebkým bielom prikryté
a čosi spánkom zaklialo naše telá k sebe privité.
Boli sme ako ohňom rozohriaté kamene
a s novým zimným dňom si navliekli snežné prstene.
Až sám som sa divil koľko zrazu o tebe viem
tých tajomstiev, ktorým len ty a ja rozumiem.