Zbohom
by som ti mala teraz povedať, či nemala?
ukladajúc zákon podľa ktorého žijem
možno nabudúce
mam tenký jazyk
a slová popri ňom pretekajú keď nechcú si zaspievať
postupne sa zahrejem pre niekoho
toho nesprávneho
a hovorím si aby som ukončila príbeh
moje srdce si oddýchne v rukách niekoho iného
moje filozofické "prečo nie ja?" začalo
a vravím
ooh, ako na teba zabudnem?
budem v poriadku, len nie dnes večer
raz, oh prajem si aby si chcel po mne aby som ostala
budem v poriadku, len nie dnes večer
raz
možno je trochu zlomyseľné slovko čo ma môže zavraždiť
drží ma keď zraňujem a núti ma
visieť na tvojich rukách
hmm, nikdy viac
nebudem žobrať o príležitosť aby som sa vrátila
ak to spravím len pri myšlienke na teba, na čo?
už to nie som ja
a nie som dievča, ktoré som chcela byť
mám z teba obavy zlato, len čakáš a zízaš
ale tentokrát nie na seba ale len na mňa
a vravím
ooh, ako na teba zabudnem?
budem v poriadku, len nie dnes večer
raz, oh prajem si aby si chcel po mne aby som ostala
budem v poriadku, len nie dnes večer
raz (raz)
povedz že to príde čoskoro
raz bez teba
všetko čo môžem robiť je zmeniť tú minulosť s tebou na ducha
zamávam mi zbohom
neospravedlníš sa
budem v poriadku, len nie dnes večer
raz
oohoohooohoohooh. . .
ooh, ako na teba zabudnem?
budem v poriadku, len nie dnes večer
raz, oh prajem si aby si chcel po mne aby som ostala
budem v poriadku, len nie dnes večer
raz |