Je jedno svetlo, čo mi napĺňa dušu,
upokojuje ma, keď k nemu kráčam
Okolo seba nevidím nikoho,
no vidím, že sa vzďaľujem, a zabúdam žiť
Myslím, že svoje telo som už stratila,
že tu neostalo nič, ani len čas
Nemyslím a necítim, nič nerobím a neklamem
Nežijem, len prežívam, budem mlčať
a nepoviem to, čo chcem
Bolo mojou smutnou záhubou,
keď som sa nechala viesť jeho slovami
Stratila som sa v jeho pohľade
a to mi pripomenulo,
že nie som ničím
Už mi netrhá dušu od bolesti,
môj život potreboval trochu farieb
Listy opadali tak ako moje sny,
prekĺzol si sa pred mojimi očami
a unikol pred mojimi prstami
Nemyslím a necítim, nič nerobím a neklamem
Nežijem, len prežívam, budem mlčať
a nepoviem to, čo chcem
Bolo mojou smutnou záhubou,
keď som sa nechala viesť jeho slovami
Stratila som sa v jeho pohľade
a to mi pripomenulo,
že...
Bolo mojou smutnou záhubou,
keď som sa nechala viesť jeho slovami
Stratila som sa v jeho pohľade
a to mi pripomenulo,
že nie som ničím
|
