H: Soňa Horniakova, T: Jozef Augustín Štefánik, Aranžmán: Laco Lučenič) Biely pavúk
AmiZ podšívky saka visiaEmidveFbiele niAmiteEmi,F,Ami a šero lezie do kúta, sedíš a čakáš, veď sa raz zoznámite iste ťa niečím upúta.
A potom spíte s budíkom vyzvoneným na všetko sa dá opýtať vo vlastnom byte už treba poznať ceny čas nemá zlaté kopytá.
V tomAmibyteFnechajte siGbieleho pavúDka je biely ako krieda spadnutá na rukáv. V tom byte nechajte si pre šťastie pavúka pavučinový úsmev vždy večer ponúka.
Polnoc je modrá a ľudia v bielej koži mesiacu šípy polámu, takmer sa zodral smiech kým si trochu ožil a tak sa vložme do rámu.