|
|
Grégory Lemarchal - Je T'écris Grégory Lemarchal - Je T'écris | | Píšem Ti
Píšem ti o zasnežených chodníkoch v našich mestách počas Vianoc
O niekoľkých zimných nociach jemnej trpkej chute.
Píšem ti o tých nociach svetiel,
o nadšených očiach toho malého dievčaťa, stojaceho pod vianočným stromčekom na piatej avenue.
Píšem ti o odchode, o zabudnutom kufri,
Píšem ti o bielom jazere, kde sa ten zaľúbený pár korčuľuje.
Píšem ti o púšti, na ktorej vrak jednej lode spomína na more,
Píšem ti o svete, kde sa domy rúcajú.
Píšem ti o Benátkach, kde sa milenci zobúdzajú pri zvuku starej zvonice.
Možno tu bude ešte snežiť tento rok.
Píšem ti o mori, o veľkosti Gibraltáru, pohľade až ku Tandži.
Píšem ti o Afrike, kde sa umiera po tisícoch.
O štyroch koncoch sveta, píšem ti o zákopoch z vojen zabudnutých.
Píšem ti o bozku, o lavičke v Paríži,
Na ktorej sa dvaja zaľúbenci splietajú vo svojej večnosti, ktorú nik ani nič nemôže zničiť.
Píšem ti o káve, o krídle jedného lietadla, kde sa naše spomienky zapletú v tvojej večnosti,
Ktorú nik ani nič nemôže mne vziať.
Píšem ti o nebesách štvrtiny sveta, kde sa preľahké telá detí málo živených miešajú bez robenia hluku.
Píšem ti o ulici, kde sa tancuje a kde sa spieva.
Píšem ti o púzdre na perá zabudnutého starca v zabudnutej izbe.
Píšem ti o spoluúčasti bezmocných bohov, v ktorých mene sa zabíja.
Píšem ti o ruke tých mužov mieru, ktorá sa nevzdajú.
Píšem ti o Seine, o Eiffelovej veži, ktorá sa na nej blyští vo svetlách minulých.
Píšem ti o spomienke na jeden bozk tisíckrát.
O štyroch koncoch Zeme. Vyberiem sa na cestu okolo sveta, v jeden obyčajný deň.
Píšem ti o tom sne, v ktorom som ťa mal tak rád.
Píšem ti ohúrený toľkou ľudskosťou.
|
| |
