Zavadenie očami, pohľad, zízanie...
Iskra zasiahla temnotu, ako blesk zažiari,
keď prebieha búrka.
A ja počujem hrom,
je to moje srdce, ktoré bije rýchlejšie.
A von zo skľúčenosti sa všetko zdá jasnejšie,
všetko vyzerá jasnejšie.
A všetko aj je v skutočnosti svetlejšie a jasnejšie.
A čo ostalo z môjho zvyčajne biedneho ja?
Cítim sa, akoby som sa dnes narodil,
je to akoby bol deň jedna po dlhom, dlhom čase.
CÍTIM SA DOBRE!
Dávaš lano medzi tvoje srdce a moje,
moja krv tečie studená, ako kráčam po povraze.
Nezlyhám, ak mi ukážeš cestu,
budem ten, ktorý to dokáže, vyskúšam a budem tvrďas.
Vietor duje, dážď padá po celej mojej tvári,
kráčam po lane, kým nie som späť na podstavci.
Budem o teba bojovať, koľko len dokážem,
kým ťa nechytím, kým sa ťa nedotknem zase znova!
Zase znova!
Visuté lano je mojou živnosťou, som na hrane.
V prázdnom priestore dosiahnem opäť svoj cieľ.
Sledujúc jediné pravidlo, ktoré poznám: udržať sa nažive!
Nič nie je na isto v týchto časoch.
V týchto časoch... V týchto časoch... V týchto časoch...
Pozri sa na mňa, ja sa pozerám naspäť na teba, iskra v tvojich očiach
ma tak povznáša...
Usmievaš sa. Moja sebaobrana zlyháva,
rúca sa, ako sa jablko dotýka zeme
zo stromu, kde vyrástlo.
Takto to je.
Cítim sa obnovene, regenerujem sa z popola mojej duše,
aby som znova horel v teple tvojho tela.
Je to sen, alebo voláš moje meno?
Je to sen, alebo chceš byť so mnou znova?
Ma diciteme vuje che ce sta meglio d''e suonne
'ngoppo 'a faccia 'e chesta terra?
Volám tvoje meno,
zastavíš niekedy moju bolesť?
Dívam sa na tvoju tvár,
premýšľam, si stále rovnaká?
Cítim sa, akoby moja duša bola vonku na chlade a v daždi...
|