Dámy a páni, prosím, usadte sa. Náš príbeh práve začína.
Spása plače, je to všetko, čo vidím
Táto temnota vo mne narastá
A mohol by som byť blázon, len pre pohlad na teba
Musím byť blázon, ak si myslím, že je to pravda
Veci, ktoré som urobil, aby som mohol byť s tebou
Sa odrážajú v každom mojom pohybe
A mohol by som byť blázon, len pre pohlad na teba
Musím byť blázon, ak si myslím, že je to pravda
(Nel mezzo del cammin di nostra vita
mi ritrovai per una selva oscura,
ché la diritta via era smarrita.
Esta selva selavaggia e aspra e forte
che nel pensier rinova la paura!
Io non so ben ridir com’i’ v’intrai,
tant’era pien di sonno a quel punto
che la verace via abbandonai.
Guardai in alto e vidi le sue spalle
vestite già de’ raggi del pianeta
che mena dritto altrui per ogne calle.
Così l’animo mio, ch’ancor fuggiva,
si volse a retro a rimirar lo passo
che non lasciò già mai persona viva.)
Počuješ ich plakať?
Počuješ ich plakať?
Počuješ ich, počuješ ich plakať?
Počuješ ich, počuješ ich plakať, plakať? |