Nightwish
(439)
(183)
(37)
(63)
(178)
(150)
(255)
|
|
|
Nightwish - Song of Myself Nightwish - Song of Myself |
*** Autor textu: Tuomas Holopainen *** Autor hudby: Tuomas Holopainen | SONG OF MYSELF – PIESEŇ O MNE
1. Zo zaprášenej police
(inštrumentálna)
2. Celé to veľké srdce leží nehybne
Slávik je stále zamknutý v klietke.
Hlboký nádych stále šíri jed v mojich pľúcach.
Starý dub mi poskytuje prístrešok pred skľúčenosťou.
Slnko sa kúpe na jeho mŕtvych zamrznutých listoch.
Driemota v meste duchov môjho srdca.
Sníva o časoch na príbeh a riečnych duchoch,
o morských pannách, Whitmanových básňach a o Jazde,
besniacich harlekýnoch, gigantických hračkách.
Pieseň o mne, pieseň v núdzi
o odvážnej symfónii.
Verš o mne, verš v núdzi
o upokojení spevom čistého srdca.
Celé to veľké srdce leží nehybne a pomaly umiera.
Celé to veľké srdce leží nehybne na krídle anjela.
Celé to veľké srdce leží nehybne
v tichom utrpení.
Usmieva sa, ako klaun, až kým šou neskončí.
Čo ostalo na zopakovanie,
je tá istá stará pieseň Mŕtveho Chlapca, zaspievaná v tichosti.
Celé to veľké srdce leží nehybne a pomaly umiera.
Celé to veľké srdce leží nehybne na krídle anjela.
Polnočný let do Covington Woods,
princezná a panter po mojom boku.
Toto sú Územia, pre ktoré žijem,
stále by som dala všetko, aby som ťa milovala viacej.
3. Farba čierneho piana
Tichá symfónia,
bezobsažné dielo #1, 2, 3.
Niekedy je obloha farby čierneho piana,
farby čierneho piana nad očistnými vodami.
Fajky odpočívajú, verš z nudy,
kľúče bez dverí hrdzavejú.
Niekedy je vnútro farby čierneho piana,
farby čierneho piana nad očistnými vodami.
Celé to veľké srdce leží nehybne a pomaly umiera.
Celé to veľké srdce leží nehybne na krídle anjela.
4. Láska
Vidím pomalého, jednoduchého mladíka pri rušnej ulici,
so žobráckou miskou v trasúcej sa ruke.
Pokúša sa usmiať, ale má nekonečné bolesti. Nikto si to nevšimne.
Ja áno, ale prejdem okolo.
Starý muž sa vyzlečie a pobozká bábiku vo svojom podkroví.
Je prítmie a on je v slzách.
Keď napokon dosiahne vrchol, z očí sa mu rinie vodopád.
Vidím zbitého psa v zapáchajúcej uličke. Snaží sa ma pohrýzť.
Všetka hrdosť opustila jeho divoké slintajúce oči.
Kiežby som mal prebytočnú nohu.
Matka navštívi svojho syna, usmeje sa naňho cez mreže.
Nikdy ho nemilovala viacej.
Obézne dievča vstúpi so mnou do výťahu.
Celá poobliekaná svojrázne, zelený motýľ na krku.
Vidím tvár modelky na tehlovej stene.
Socha porcelánovej dokonalosti vedľa násilného mestského vraždenia.
Mesto, ktoré uctieva mäso.
Prvá vec, čo som kedy počula, bol pútnik a jeho príbeh.
Bol si to ty, tráva pod mojimi bosými nohami,
táborák v nehybnosti noci,
nebeská čerň oblohy a mora.
Boli sme to my.
Túlajúci sa po upršaných cestách, prečesávajúci pozlátené pláže,
prebúdzajúci sa do novej galérie divov každé ráno,
kúpajúci sa na miestach, ktoré nikto predtým nevidel,
stroskotaní na nejakom matne namaľovanom ostrove,
oblečení iba v príboji – najlepších šatách krásy.
Sme nad všetku nesmrteľnosť, hojdáme sa v dychu prírody,
v rannom ovzduší úsvitu života.
Pohľad, ktorý utíši nebesá.
Chcem cestovať, kam cestuje život, nasledovať jeho neustály príklad,
kde vzduch chutí ako snehová hudba,
kde tráva vonia ako čerstvo zrodený Raj.
Neobišiel by som nikoho, cudzinca, žiadnu tragédiu alebo nadšenie.
Kúpal by som sa vo svete pocitov.
Láska, Dobrota a Jednoduchosť.
(Pritom narušená a uväznená technológiou.)
Myšlienka na hroby mojej rodiny bola jediným momentom,
kedy som zažíval skutočnú lásku.
Ostáva nekonečná, keďže nikdy nebudem mužom, ako je môj otec.
Ako môžeš „len tak byť sám sebou“, keď nevieš, kto si?
Prestaň hovoriť „viem, ako sa cítiš“.
Ako môže niekto vedieť, ako sa ten druhý cíti?
Kto som, aby som súdil kňaza, žobráka, šľapku, politika, hriešnika?
Ja som, ty si, už sme predsa každým z nich.
Drahé dieťa, prestaň pracovať, choď sa hrať.
Zabudni na všetky pravidlá.
Niet strachu vo sne.
„Je dedina vnútri tejto snehovej vločky?“
- dieťa sa ma spýtalo.
„Aká je farba našej uspávanky?“
Nikdy som nebol k pravde tak blízko ako vtedy.
Dotkol som sa jej striebornej výstuže.
Smrť je víťazom v hocijakej vojne.
Nič vznešené v umieraní za svoje náboženstvo,
za svoju krajinu,
za ideológiu, za vieru,
za iného človeka, áno.
Papier je mŕtvy bez slov,
atrament nečinný bez básne.
Celý svet mŕtvy bez príbehov.
Bez lásky a odzbrojujúcej krásy.
Ľahostajný realizmus stojí duše.
Videl si niekedy Pána usmiať sa?
Všetky starosti tohto sveta, že by rozosmutnili Krásno?
Prečo stále nosíme na krkoch nástroj mučenia?
Och, aká prehnitá je vaša pre-apokalypsa,
vy všetci biblicky čierni blázni, žijúci v nadzemí nočnej mory.
Vidím všetky tie prázdne kolísky a rozmýšľam,
či sa človek niekedy zmení.
Ja si tiež želám byť náležitým mužom s dušou chlapca, ale som len dymom a zrkadlami.
Aj tak vzhľadom na všetko, kiežby som si to zaslúžil.
A tam navždy ostáva tá zmena z G na E-mol.
|
| |
Nightwish:
 Christmas Metal Symphony, Tilburg 10.jpg)
Floor Jansen: Floor Jansen 01.jpg)
Floor Jansen:
Nightwish: ReVamp.jpg)
Floor Jansen:
