Ref.:
Tuším sa tu opakujú dáke slová, stále stále zas a znova.
Tuším sa tu opakujú dáke frázy, máme my z toho fázy.
Ticho tma celkom sám stojím na ceste, ako keby som bol v celkom
obyčajnom meste, podomnou chodník sivé dlaždičky, spravím dva
kroky a nohou vletím do tyčky, do riti šúcham podrážku, ktoré
hovädo dám mu na držku. Tiahnem sa v tieni sakra vysokých
stromov, rovno a rýchlo chcem sa dostať domov, zrazu dáky rachot,
výkrik a výstrel, no a tento zvuk ma hneď na zem vystrel a tak som
len v strachu vliezol do úkrytu, vydržal žiť od mrku až do svitu.
V noci som nespal a pot si utieral, nezvládol som seba, tu
splývam. Vlhko, tma ležím na ceste, ako keby som bol celkom
v obyčajnom meste, je tu o ničom a brutálna nuda, náš názor na vec
to je proste zhoda.
Zhoda, zhoda.
Ref.:
Tuším sa tu opakujú dáke slová, stále stále zas a znova.
Tuším sa tu opakujú dáke frázy, máme my z toho fázy.
Ráno som vyliezol spod lepenkovej krabice, v tom čase už boli
plné ulice. Napravo odo mňa stojí zhluk osôb, vtedy ma napadne
hlavy im rozkop. Vypadni starý chcem sa tam pozrieť, ale čo som
videl, to som nemal radšej zazrieť, na zemi ležal chlap, rozbitá
sánka, pri ňom striekačka a v nej dávka. Chlapec mal smolu, asi
nestihol im zdrhnúť, zabili ho skôr ako si to stihol šlehnúť.
V mikine diera uprostred hrudníka, naokolo krv a panika.
Dobrodinec aktivista s telefónom privolá sanitku, políciu
s megafónom a vtedy som si pomyslel no ty si riadny blbec,
načo voláš sanitku, je mŕtvy proste koniec.
Ref.:
Tuším sa tu opakujú dáke slová, stále stále zas a znova.
Tuším sa tu opakujú dáke frázy, máme my z toho fázy.
Nuda je tu až do svitu. |
Forma:
Forma:
Forma:
