Že vraj NAVŽDY!
Zrazu to celé zmizlo preč,
nie som z tých, čo to písal pri Vodke.
No nedokážem skryť ten pocit, že ma to mrzí.
A aj keby veľmi chcem, neviem Ťa pustiť.
Predstava, že budeš s iným ma zvnútra zožiera,
že pozbieraš všetko (všetko), čo si mi doniesla.
Že všetko, čo cítim raz bude, len spomienka
a už nebudem Ťa môcť chytiť, keď na Teba pozriem sa.
Neviem prečo, zase píšem tieto riadky,
no už asi bez Teba neviem byť šťastný.
A neviem sa zmieriť s tým, že príde ďalší,
kde zrazu ostalo to naše NAVŽDY?
Neviem sa zmieriť s tým, že už nebudeš moja.
Prečo, keď pozerám na Teba nenachádzam slová?
Dal som Ti srdce, čo Ti mám ešte dať?
Že som šťastný bez Teba, nebudem predstierať.
Podala si mi ruku vždy, keď bolo treba,
všade kde pozriem sa, vidím len Teba.
Boli sme tak mladí a tak šialení,
ja - Ty ruka v ruke, malo to byť naveky.
V hlave mám stále naše chvíle
a ďalej mám stále nádej, že tento príbeh sa neskončil,
že sa to nejak vráti a nebude patriť, len medzi moje jazvy.
Dnes už som starší,
inak si vážim,
mám iné problémy a iné plány,
ako keď som bol mladší.
Ženy a vzťahy.
Viem bol som tiež taký, kým sme sa našli.
No dnes je to všetko inak,
už som múdrejší, chyby ma zmenili
s kľudom, uver mi.
Nevidím už žiadnu inú, len Ty si v mojich očiach,
dala si mi tak veľa, nehovor, že to chceš zobrať!
Môžme to hrať na tvrdých, aj tak máme srdce.
Potrebujeme niekoho, kto nám dá úsmev,
kto nám dá ruku, keď už nevidieť zmysel
a niekoho s kým budeme žiť ten príbeh.
Láska a nenávisť majú k sebe blízko,
no obe sa začínajú, tou istou iskrou.
Nie sme to Ty a ja,
niečo nás spája.
Ako to dopadne, to je len na nás!
|
Parazitt:
