Narodila sa nechcená do rozbitej rodiny,
neviem kto vyberá rodičov no tu sa pomýlil,
hniezdo záchrany, inkubátor, dlhé hodiny,
sama bezbranná, bez matky, dopláca na omyli.
Dvoch j*bnutých, nezodpovedných ľudí,
bez j*bačky, bez lásky preto ju nikto neľúbil,
prišla nová rodina, jej to skúsili sľúbiť,
adopcia sú len papiere - treba to skúsiť.
Netreba jej súcit, treba jej domov,
rodičov čo ju majú za svoju, nezáleži kto to bol,
v biologickom smere, len treba šlapať do schodov,
aby rástla jak skala, stala sa silnou osobou.
Lenže, adoptívny foter bol sk*rvený agresor,
bitky končievali dievčaťovou adresou,
starý buzerant ju bil, hasil o ňu cigarety,
doma kríže po stenách, na oko boli svätí.
Zvyšok rodiny to netrápilo, naschvál boli slepí,
z rozj*banej psychiky, v puberte ostali len črepy,
asi naveky v nej, ostáva čiernobiely svet,
skúša sa dať dokopy sama, no nič nejde hneď.
Opúšta domov, školu, kráča svetom sama,
nemá prácu, nemá lóve, zo života frustrovaná,
bývať v útulku pre sociálne slabých - to není cesta,
musí niečo vymyslieť lebo to musí prestať.
No bez praxe a bez školy ju máju všetci v p*či,
hneď ťa pošlu do p*če bez adekvátnych príčin,
chodí po brigádach za sto hodín - desať eur platu,
keď si ozaj hladný není reálne si počkať na výplatu.
Hľadáme dievčatá, si číta titul inzerátu,
musí robiť kroky, toto není na debatu,
vyhýbať sa blatu, tak sa ide ukázať,
možno je to chyba, no nemá jej to kto zakázať.
Zobrali ju hneď, má kde bývať, má čo jesť,
tak tám kúruje za lóve - riziko na vlastnú päsť,
okusila veľký život - koks, není cesty späť,
aj ten kúres nasilu sa dá nejako pretrpieť.
Časom strhaná jak p*ča, závisla na drogách,
dávno skončil ideálny svet, sa topí v kalných vodách,
nemá kto ruku podať, už je to ozaj zlé,
stretne chlapca - jak ona, zapadajúce puzzle.
Má to byť láska jak svet, ktorá nikdy neumre,
no je to taká stoka, že je to fakt nechutné,
závislí na heroíne - spolu zháňajú si lóve,
spôsob nehrá rolu, mladý cháluje jak more.
Mesto plné feťákov, jak bojové pole,
o miesto kde sa žobre, čóruje - sa zvádzaju boje,
zrazu prišiel deň, keď ostala tehotná,
sama dobre vie že jak matka - bude neschopná.
No p*ča sprostá - ajtak ďalej fetuje,
malý narodil sa závisly, sa jej to účtuje,
zobrala ho sociálka, čajočka to ľutuje,
o pár týždňov nato zomrel more - čo ti kúruje.
Nevinný život zhasol, napätie sa stupňuje,
pár sa časom rozišiel, tak sa slučka zužuje,
počuje v hlave hlasy, čo ju nútia zabiť sa,
kúpiť zlatú a mať v p*či kde je hranica.
Škrtidlo na ruke, smrad - zatuchnutá pivnica,
čierne slzy zo špirály - stekajú jej po lícach,
doj*baný život, zvnútra ju kuše jak ploštica,
roztiahnuté zrenice, telo opúšťa cez pľúca. |