Biele oblaky
Je to v poriadku, nechaj ju spať,
už to nemôže pochopiť.
Nie, nepýtaj sa jej,
prečo už viac nechce tvoje srdce.
Vietor, ten ti to nepovie
a ona ťa nemôže pochopiť,
spí, spí a nechce ťa počuť
a nechce byť už v tvojom srdci.
Štyri razy zafúkal vietor a si sám.
Tvoje vypisovanie... Nemá cenu.
Nechaj ju spať,
nechaj umrieť tú dušu,
dušu bez lásky.
Nie, nezmeníš to,
čas prchá a ty nič nehovoríš,
čas prchá a ty už nemáš čo povedať.
Takže to vieš.
Čo sme chceli,
čo sa nám stalo,
čo nám ostalo...
No ak by si chcela,
nie, ak by si mohla,
vráť sa ku mne.
A ak túžiš po mojom srdci,
zostaň tu.
Len zavri oči... A uvidíš ma.
Budem stále spievať a myslieť na teba.
Žialiť a plakať za láskou,
ktorá tu už dávno nie je.
Lebo ty si bola moja láska.
Vietor, pomôž mi nemyslieť,
skôr či neskôr odídem...
Nechaj ma trpieť osamote,
nechaj ma zabudnúť,
moja duša je voľná.
Nechaj ma to spraviť.
Čas prchá a už sa neuvidíme.
Čas prchá a už ti nemám čo povedať.
Teraz ma už nemôžeš zastaviť.
Zostanem sám, osamote...
Nechám svitať slnko
a za úsvitu pôjdem preč.
Teraz ma už nemôžeš zastaviť.
Veď ma už viac nemiluješ...
Čas prchá a ty mi nič nepovieš.
Čas prchá a už nesmieš hovoriť.
Takže to vieš.
Čo sme chceli,
čo sa nám stalo,
čo nám ostalo...
No ak by si chcela,
nie, ak by si mohla,
vráť sa ku mne.
A ak túžiš po mojom srdci,
zostaň tu.
Len zavri oči a uvidíš...
Budem stále spievať a myslieť na teba.
Žialiť a plakať za láskou,
ktorá tu už dávno nie je.
Lebo ty si bola moja láska.
Predstav si, že spolu spievame.
Žialime a plačeme za láskou, ktorá tu už dávno nie je.
Lebo ty si bola moja láska.
|
Ludovico Einaudi:
