Osud
Hľadajúc tvoje nádherné oči,
dúfajúc aby by to bolo lepšie,
ušla si aby si zistila,
že na ničom skutočne nezáleží.
(teraz) všetky slová sú rozložené,
(a) myšlienky sú spálené v tieňoch,
vždy som bol tak vystrašený,
že na ničom skutočne nezáleží.
Môže mi svet pomôcť byť?
Nie som jeho dieťa osudu,
ale keď prídeš,
náhle je to osud.
Nechcel som ublížiť tvojim perám,
odpusť mi bol som žiarlivý,
vráti niekto späť čas?
Na tom smrteľne záleží...
|