Viem, že ma vidíš. Boh vie, že ma aj počuješ.
Stojím pred tvojimi dverami a pozerám sa, ako mi unikáš.
Sme ako bozk dvoch milencov,
popierame svoje city, prečo to robíme?
Toľko si máme toho čo povedať,
oh, prosím, porozprávajme sa.
Môžeme to vrátiť späť,
my dvaja to môžeme dať do poriadku.
Vrátime sa späť na začiatok,
pred to obdobie, kedy sa to všetko pokazilo.
Ešte včera bolo všetko v poriadku,
stále musíme žiť vo včerajšku...vo včerajšku...
A ak je pre teba také jednoduché pustiť ma k vode,
prečo si sa so mnou lúčila so slzami v očiach?
Tvrdíš, že tu ostaneš, aby si sa mohla pozerať na svoj
život cez vlastnú televíznu obrazovku,
no dnes večer nič nedávajú...
a ty vieš, že je to tak! Preto
vráťme späť čas,
my dvaja to môžeme dať do poriadku.
Vrátime sa späť na začiatok,
pred to obdobie, kedy sa to všetko pokazilo.
Ešte včera bolo všetko v poriadku,
stále musíme žiť vo včerajšku...vo včerajšku...
Svet každého z nás sa rúca a ničí,
snažíme sa urobiť krok vpred.
Povedz mi, či sa ešte niekedy vrátime
do toho obdobia, keď sme obaja boli mladí a plní života.
Každý, koho poznám sa pokúša
žiť si po svojom.
Myslel som si, že nám to klape,
no teraz chcem proste iba
vrátiť späť čas,
potom to my dvaja môžeme dať do poriadku.
Vrátime sa späť na začiatok,
pred to obdobie, kedy sa to všetko pokazilo.
Ešte včera bolo všetko v poriadku,
stále musíme žiť vo včerajšku...vo včerajšku...
|