Vždy, keď zbadáš holú hlavu, zneistieš a zmizneš z davu, ruky sa ti klepú strachom, srdce búcha s rytmičákom. Rozum káže "rýchlo bež" a tak bežíš, bežíš preč, zastaviť sa už nevieš a možno ani sám nechceš.
Veď nácek je tiež len človek - tiež je z mäsa tiež je z kostí, tiež ho bolia tvoje "bozky", tiež uteká z boja preč, keď ukážeš svoju česť. Tak neboj sa tých hajzlov stále, kanadou im kop do tváre, nedaj sa od nich stále biť, skús sa im raz postaviť. |
