Je biely deň,
všetko je jasné -
a zrazu
ktosi na teba volá,
ktosi ťa ticho volá po mene,
hneď je to z diaľky, hneď zase
celkom zblízka,
ktosi ťa ticho volá -
ale nikoho nevidíš.
S prievanom v hlave stúpaš po schodoch,
nahmatávaš kľúč, vrážaš do dverí,
za ktorými žiješ -
nie je tam
nikto.
Len vánok a dieťa,
len vánok a dieťa.
Akési dieťa uprene hľadí na teba
veľkými, jasnými,
vedomými očami -
si to ty, to dieťa, z ktorého si
vyklíčil a rástol
a dospel si až k týmto dnešným
nepokojným krokom.
Ku krokom,
čo ťa predišli a zostávajú za tebou,
čo si predišiel, a presa zostávajú pred tebou
ako nedozerná detská otázka.
Jedného dňa
ťa prítomné, zabudnuté dieťa v tebe
náhle osloví -
a namiesto odpovede sa potom iba
ako po prvýkrát nadýchneš a
nedočkavo, ako dieťa, jedným trhnutím,
roztvoríš doširoka
nedozerné okno:
tam všade v prvom snehu
sa náhlia chodci
k prvým slovám,
k prvým jasným slovám.
Tam všade v prvom snehu
sa náhlia chodci
k prvým slovám,
k prvým bielym slovám.
A svet je stále doďaleka nový -
pevnina plná svetiel,
pevnina, nová pevnina, ó,
vynárajúca sa pevnina,
pevnina, svieža pevnina, ó,
vynarájúca sa pevnina,
pevnina, biela pevnina, ó,
vynárajúca sa pevnina,
pevnina, čistá pevnina, ó,
vynarájúca sa pevnina,
pevnina, moja pevnina, ó - |
Beatles:
Dežo Ursiny:
Dežo Ursiny:
