1. Ako srdce bolí,ako srdce stojí,ako stará láska odchádza a nová sa ťa stojí.
Vieš ako sa bojím,ako bojím sa sklamania,
že všetko od seba odháňam,všetko mi zas upadá.
Napadá mi jediné,iba táto otázka,
čo drží ma pri živote,čo je o slovo láska.
Na srdci zjavila sa vráska ja prázdnotou praskám,
zase iba sám,svetom sa tackám,úkryt si hľadám,zranený padám,
či vstanem,či pomôžeš mi hádam
ja sám to nezvládam,hlbokým ranám sa zle,odolávam,
že hovorím si aj to sa stáva,
klamem zas seba,čo mi ostáva,nežiadam veľa
iba trocha lásky,chvíľky pochopenia,iba trocha biedných
zopár sladkých pohladení,nechcem byť sám,
prosím ťa ver mi,a ostaň,ostaň somnou iba chvíľu,
ja,za tú chvíľu,približím sa k ôsmem divu.
Tú chvíľu,zo všetkých krát chcem zažiť,zažiť chvíľu ešťe raz.
Naposledy povedať:ľúbim ťa,chcem ťa,
poznám ťa,snívam či môžem ťa mať.
Teba chcem ľúbiť moje srdce ti darovať,nenaposledy
zamávať,svoju lásku ti venovať.
Nechcem už sny,zaplatím aj životom,že som láske otrokom,
slzy tečú potokom,ja som láske otrokom,a slzy?
Slzy zase tečú iba potokom...
R:
Chcem počuť tvoj hlas,hadiť ti vlasy,chcem nájsť svoje šťastie,chcem žiť len z krásy.Chcem cítiť tvoju lásku,chcem počuť tvoj smiech,chcem milovať ťa veď to nie je hriech.
2. Oči plné žiaľu,plné strachu,plné sĺz,
plné šťastia,plné lásky,plné nekonečných múz.
Levie oči blúdia týmto svetom každý jeden deň,
niekedy plačú ale žijú si svoj sen,plné zmien,
plné kríz a,a plné spomienok.
Levie oči milujú už od mala,už od plienok,
plé predsavzatí,plné chutí,plné slov,
plné túžbi po slobode,život žiť nežiť snou.
OU! hľadajú si svetlo,hľadajú si svoje šťastie.
Pastier si pasie ale láska teraz rastie.
Ulica má svoju tvár,každý bude mať svoj kar,
život dostať ako dar,každá diera má svoj zvar.
Neviem či mám pykať a tak sme si ako cudzí,
rozlúčka plná sĺz,do dnešných noci ma to mrzí.
Menolepé spoluhlásky,k tomu aj tri čísla,
obidvaja mali masky ale láska bola čistá.
MILUJEM! koľko krát chcel ti to povedať.
MILUJEM! pri tebe sa nemusel len domnievať.
Jeho veci na stenách venované tebe,aby ukázal,že čo to v ňom drieme....
R:
3. Zranený holub,vzduchom si lieta,
z posledných síl odoláva sile vetra,je sám,
bojí sa zo strán ho zvieta,lieta,ide,len za jedným cieľom.
Nájsť svoj úkryt nevie akým má ísť vlastne smerom.
Holub,na veľmi silného sa hrá,niekoho ľúbi,niekoho rád má.
Láska ho zranila už nevládze mávať,veľký odpor vetru,
s krídlami máva,ten vták má meno,
začína na M,zbohom láska,zbohom,leť krásny sen,
prečo prišiel ten,osudový deň.
Veľmi som sa ho bál a on zase zradil,
do vlaku smútku,bez slova ma posadil.
Na tej ceste samotnej zájdem ďalej sám,dúfam že teba,teba v cieli mám.
Myslím že teba,teba tam raz nájdem,padnem,a možno,niekedy vstanem.
Vážim si chvíľe keď som s tebou mohol stáť,
s tebou sa smiať,veľkú radosť mať.
Z toho keď som ti na tvár aspoň úsmev mohol dať,
hovorím to zo srdca nejdem podľa žiadných osnov,
čakám kedy sa mi splní jeden,jeden z nesplnených snov....
Už ďalej,nemôžem,bezdúcho snívať.
So slzami v očiach,na teba sa dívať.
Prečo nemôžem ja,ja v tebe bývať,ale keď ťa vidím,musím sa skrývať.
Prečo neprídeš a neutrieš mi tie slzy.
Prečo nepovieš ako,strašne ťa to mrzí.
Prečo nepovieš ver mi chcem vrátiť čas.
Prečo mi vlastne nepovieš:skús to ešte raz.... |
