Na brehoch Hrona svoju lásku oddávna mám,
krásna je ona jagavá jak drahokam,
čarovným vencom hôr ovitá,
čo v zime, v lete farbami prekvitá
za všetkých strán, zo všetkých strán.
Oj, ako rád sa vraciam k nej vždy z ďalekých ciest,
milo ma víta, či slnkom zaliata, či v svite hviezd,
veď ona býva stále usmiata,
do svojich pekných dúm odiata,
táto perla našich slovenských miest.
Vábny úsmev moja láska na tvári má,
to mesto úsmevné šťastných ľudí v lone chová,
rád každý sa k tebe navráti
a s tebou bdie a s tebou sní,
ty mesto pokoja, mesto modrých dní.
Preto tak rád sa vraciam k nej i z ďalekých ciest,
milo ma víta, či slnkom zaliata, či v svite hviezd,
veď ona býva stále usmiata,
do svojich pekných dúm odiata,
táto perla našich slovenských miest.
Vábny úsmev moja láska na tvári má,
to mesto úsmevné šťastných ľudí v lone chová,
rád každý sa k tebe navráti
a s tebou bdie a s tebou sní,
ty mesto pokoja, mesto modrých dní
ty mesto pokoja, mesto modrých dní.
|