1. Koľko záhad má a koľko tajov skrýva,
chlieb, čo prijímať smiem a Ty v ňom, Bože, bývaš.
Vždy sa pýtam sám, či to pochopíme,
že krv svojích rán ukryl si vo víne.
R: Je to zázrak viem, si Boh a máš právo
vložiť seba v chlieb, na ktorý má nárok
každý z nás ho smie.
2. Netúžiš sa skrývať, bývať iba v chrámoch,
v srdci všetkých nás chceš mať bohostánok.
Neviem, či mám síl, byť vždy hodný chvíle,
keď sa dávaš nám v chlebe a vo víne. R:
3. Daj mi, prosím, moc vždy Ťa v sebe chrániť,
láskou z Tvojích žíl svoj život prepáliť. R:
|