ulica zda sa celkom prazdna, zivot sa kamsi podel
a s vyskou stromov sa vietor mazna, hluku sa zmocnil zlodej
do tejto sceny sa zrazu nori postava zda sa sama
dievca co hori no za nou snori povedzme prava dama
dam-de-ra
neme ma usta, skleny pohlad, zmatok ma asi v mysli
presviedca vlastny rozum stokrat az kym sa neujisti
cierna je biela, ved nechce vela len oklamat slovom krehkym
na odchode (v chrame) sa mozno stane damou so srdcom detskym
dam-de-ra
so zvlastnou silou dalej kraca, otvara vsetky zamky
ci hreje slnko ci dazd ju zmaca, vanok jej hladi spanky
mozaiku tuzob vsetkym sklada, vklada do vlastnej duse
dama je dievca, dievca dama, navdory tejto skuske
dam-de-ra
|
Jana Dzurišová:
