na chvílu zabudnem prečo vlastne žijem,
aspoň tou spomienkou späť ku tebe prídem,
ja som tu ostal a ty si niekde inde,
nechal si za sebou nedokončený príbeh,
vidím tvoj úsmev ruku ktorú si mi podal,
áno to si ty že, takého som ťa poznal,
teraz to strážiš celé pozeráš sa z hora,
čo keby tá sekunda celkom iná bola,
prečo nás opúšťajú ľudia ktorých máme radi,
prečo ich máme v sebe a tlačia sa nám do hlavy,
viem že musím žiť lebo oni žijú vo mne,
a kým budem dýchať ich spomienka nezomrie
ref
preto spomal aj keď svet je rýchly,
nedovol blízkym aby o teba prišli, (a)
život je viac ako všetky výzvy,
máš ho len jeden tak na to mysli (hej)
ref
preto spomaľ nechoĎ až tak rýchlo
keby len tušíš ako si k nej blízko
načo ju skúšať jej neujde nikto
kríže pri ceste to sú jej výtvor
myslím na to, že aké té bude teraz,
kroky tvojich štyroch detí ty budeš musieť prepásť,
nechal si rodinu a priateľov stáť nad tebou,
ich oči plnia slzy stratenou nádejou
každému z nich budeš chýbať rovnako jak mne,
raz ťa opäť stretnem ale teraz ešte nie,
čo si pre mňa urobil si pamätám a viem,
aj preto na teba spomínam každý jeden deň
niečo vo mne chýba, niečo odišlo s tebou,
kladiem si za vinu to, že som tam nebol,
a keď ma teraz vidíš, musíš to chápať,
že mi nezobrali hocikoho ale môjho brata
čo budeme robiť, čo bude robiť rodina,
chceme ťa mať naspäť no môžeme len spomínať,
bože keby tušíš čo si týmto všetko spôsobil,
nikdy by si tomu čo sa stalo ty nedovolil |