Kráčam len tak po ulici
v jeden krásny deň,
z jednej malej kaviarničky
vyhúkne sa tieň.
Nasadím si vážnu masku
číslo sedemnásť
a čo ak tu dnes na ulici
môžem šťastie nájsť.
Šípia šípy s jeho pohľadom,
vietor píska už si dievča, už si v tom,
nestojíš – postojíš, dievča ťa čaká,
neveríš – uveríš, láska je taká,
pohľadom pohladí, potom príde čas,
mademoiselle zašepká: „Ľúbim vás“.
Váhala som s odpoveďou
a zrazu bol preč,
priznám sa, že v tej chvíli
stratila som reč.
Zvolala som polohlasom
messie prosím vás,
ešte šťastie, že z ulice práve
započul môj hlas.
Šípia šípy s jeho pohľadom,
vietor píska už si dievča, už si v tom,
nestojíš – postojíš, dievča ťa čaká,
neveríš – uveríš, láska je taká,
pohľadom pohladí, potom príde čas,
mademoiselle zašepká: „Ľúbim vás“.
Vánok hladí moje vlasy,
on mu pomáha,
vravím mu, že otec príde,
chlapec neváha,
opatrne hlavu skloní,
bože, to je svet
a na líci bozk horúci
zanechal mi kvet.
Šípia šípy s jeho pohľadom,
vietor píska už si dievča, už si v tom,
nestojíš – postojíš, dievča ťa čaká,
neveríš – uveríš, láska je taká,
pohľadom pohladí, potom príde čas,
mademoiselle zašepká: „Ľúbim vás“.
|
