Na poslednú z ciest, vybral som sa s Tebou,
myslím, že to takto, musí byť.
Slnko zapadá, za nekonečné nebo,
aj unavení vtáci išli spať.
Cesta ďaleká, kiež by som tam nebol,
More šumí snáď, ako má.
oči falošné, spoznával som s Tebou,
nemusím ich vidieť nikdy viac.
Refrén:
Tá krásna nádej išla spať,
že Ťa opäť stretnem, stretnem snáď.
Či mi podáš ruku, aspoň raz,
alebo aj v lete bude mráz.
Na poslednú z ciest, vybral som sa s Tebou,
myslím, že to takto, musí byť.
Slnko zapadá, za chorvátske nebo,
aj unavení vtáci išli spať.
Refrén:
Tá krásna nádej išla spať,
že Ťa opäť stretnem, stretnem snáď.
Či mi podáš ruku, aspoň raz,
alebo aj v lete bude mráz.
Refrén:
Tá krásna nádej išla spať,
že Ťa opäť stretnem, stretnem snáď.
Či mi podáš ruku, aspoň raz,
alebo aj v lete bude mráz.
Refrén:
Krásna nádej išla spať.
Či mi podáš ruku, aspoň raz,
alebo aj v lete bude mráz.
/:Alebo aj v lete bude mráz:/
|