Neplánujem túto pieseň niekedy mu zaspievať,
zatiaľ iba meno sponkou vyryjem si do dreva,
tak ako pre Sládkoviča bola múzou Marína,
je mi múzou, aj keby ja nie som jeho jediná.
Ach, ach, ach ...
Ak by ste ma vyložili tam na pustom ostrove,
budem hľadať, kde je poklad, čo by srdcu vyhovel,
ak by ľúbil moje chyby a fandil mojim oblinám,
páči sa mi taká cesta jednoduchá nevinná.
Ach, ach, ach ...
Chyť ma pevne za ruku,
nech z nadhľadu vidím zem,
pre ten pohľad na lúku,
nad kvety sa unesiem,
chyť ma pevne za plecia,
nech necítim samotu,
to, čo zmysel dá veciam asi je to tu.
Získal si ma povahou a dušou, čo si ma všíma,
otvorilo slnko dlane našim cestám v dolinách,
bez boja sa nedá vyhrať v láske, ani vo vojnách,
stane sa, čo má sa stať a tak ostávam pokojná.
Ach, ach, ach ...
Chyť ma pevne za ruku,
nech z nadhľadu vidím zem,
pre ten pohľad na lúku,
nad kvety sa unesiem,
tak chyť ma pevne za plecia,
nech necítim samotu,
to, čo zmysel dá veciam asi je to tu.
Ak by ste sa opýtali, nezodpoviem otázke,
prečo je na svete stále toľko piesní o láske,
tak ako pre Sládkoviča bola múzou Marína,
je mi múzou, aj keby ja nie som jeho jediná.
Ach, ach, ach ...
|