Slnko ľudí budí, už je ráno
s prvou kávou vraciam noci sen
o chvíľu sa pustím cestou známou
preč zo štyroch zpoľahlivých stien
Mesto stává,zhasínajú svetlá
ako hviezdy, už ich nevidieť
dávno tomu, čo som ticho strietla
nepomóze útek, ticha niet . . .
Tak sa vsetci nahlime a každý kdesi letí
dlhé tratě áut sú náš dnešný štýl
Dobiehame, stíhame vlaky s časom opretěky
len aby si stále mal, stále mal dosť síl
Klaksón Trúbi, v uliciach je naval
možno hlava trochu zaboli
sú však chvíle nepomaha káva
najdime si cestu do polí
Mesto tíchne, zažínajú svetlá
dnešný deň nás asi unavil
dávno tomu, čo som ticho stretla
najdime ho, aby človek žil. |