A pustím si tú pesničku dokola a dokola
a budem písať o tom,
že sa mi niečo stalo s dušou
a so životom,
že som sa na chvíľu pozdvihla nad mestá,
bez krídel lietala nevesta bez svadby,
možno sa vydala, možno len chcela by.
Na bolesť hlavy už lieky mi nestačia
a každé kroky vždy chodníky poznačia
a rany budujú vždy niečo zázračné,
sú predzvesť poriadku, ktorý sa nezačne,
pokiaľ ho nevpustím do domu.
Mám slabosť pre výšku,
hľadiac si z balónu, ale nie z balkónu,
mám slabosť pre veci, ktoré ma nesklamú,
taktiež pre smery, čo pevné ostanú,
už som sa rozhodla z oboch ciest, ktorou ísť.
Počúvam Laru a nespím už päť nocí,
pretože srdce ma nabáda odbočiť,
odbočiť z modernej na cestu dobovú,
z červených kobercov na moju notovú.
Tam, kde mi podskočí srdce, tak tam som ja,
ak sa mi stane, že málo mám pokoja,
so všetkým neprajným pustím sa do boja,
na rýchle výhry aj tak neverím,
ak vlastním dostatok, rada sa rozdelím.
Počúvam Laru a nespím už päť nocí,
pretože srdce ma nabáda odbočiť,
odbočiť z modernej na cestu dobovú,
z červených kobercov na moju notovú.
Počúvam Laru a nespím už päť nocí,
pretože srdce ma nabáda odbočiť,
odbočiť z modernej na cestu dobovú,
z červených kobercov na moju notovú.
A pustím si tú pesničku dokola a dokola
a budem myslieť na to,
že zo všetkých ciest najmilšia je táto.
|