Milý pán prezident
poďme sa prejsť.
Predstierajme, že sme dvaja obyčajní ľudia
Ty nie si o nič lepší ako ja.
Chcela by som sa ťa niečo opýtať
až môžme hovoriť otvorene.
Čo cítiš keď vidíš toľko bezdomovcov na ulici?
Za koho sa modlíš keď ideš večer spať?
Čo cítiš, keď sa pozrieš do zrkadla?
Si na seba hrdý?
Ako môžeš spať kým my ostatní plačeme?
Ako môžeš snívať, keď matka nemôže povedať "zbohom"?
Ako môžeš chodiť so zdvihnutou hlavou?
Dokážeš sa mi pozrieť do očí?
A povedať mi PREČO?
Milý pán prezident
Bol si osamelý chlapec?
Si osamelý chlapec?
Ako môžeš povedať:
žiadne dieťa nezostane bez pomoci?
Nie sme hluchí ani slepí.
Oni sedia v TVOJICH celách.
A ty si dláždiš cestu do pekla.
Ako môže otec odkopnúť vlastnú dcéru?
Ako sa zachová keď zistí, že jeho dcéra je lesba?
Dokážem si len predstaviť, čo na to hovorí prvá dáma.
Prešiel si dlhú cestu
Od whisky a kokaínu.
Poviem ti niečo o tvrdej práci:
minimálna mzda a dieťa na ceste.
Poviem ti niečo o tvrdej práci:
prestavať dom, ktorý zničili bomby.
Poviem ti niečo o tvrdej práci:
skladať si posteľ z kartónových krabíc.
Poviem ti niečo o tvrdej práci:
Nevieš nič o tvrdej práci!
Ako môžeš v noci spať?
Ako môžeš hodiť s hlavou vztýčenou?
Milý pán prezident
asi sa so mnou nikdy nepôjdeš prejsť,
však?
Pink:
Pink:
Pink:
Dua Lipa:
