Vidím ho.
Je všade.
A aj keby nebolo, tak bude.
Ticho ako náplasť na lásku
pozerá z farebných obrázkov,
ktoré sú šedé a plné hmly.
Komu mám splatiť dávne dlhy?
Viem, že keď je ticho, nie je plač.
Nemôžem sa pýtať, prečo a za čo...
Ticho je v noci, keď ťa hľadám,
bez teba si pokoja nedám.
Keď si preč, som sama v tichu.
Dávno pochovala som svoju pýchu
pod snehovobielymi obláčikmi.
Srdce mám zranené od lásky,
akoby označené bolo žihadlom osím.
Len jedno meno si v ňom nosím.
To meno patrí, láska, Tebe.
Chcem ticho nechať v hrobe,
a stále počuť znova a znova
od teba tie dve krásne slová...
„Ľúbim Ťa!“ povedz mi prosím ťa znova.
Potom by i v zime spievali slávici.
Je však ticho večné,
nikdy nekončiace...
|
Nikola:
Bratři Orffové:
Michal Hrůza:
Babylon:
