Polnočný vlak tmou sa rúti, nik sa už nevráti,
na ceste nikam, nezastaví, nikdy viac.
Tisíc tieňov z okna vidím, stanice sú prázdne,
strach, vlčie oči, nekonečná čierna tma.
Zvonov pár už polnoc bije, chladný vietor fúka,
len ja tu v kúte sedím sám, stratený.
Bez cieľa blúdi nocou, tunel sa mu rúca,
Polnocou sa túla, ani sám nevie kam
Ó - ó ten vlak nikto nečaká, z odchodov dávno vymazaný.
Ó - ó lístky už nik nepýta, na večné časy som stratený... |
