Náhodám,
kto verí náhodám,
lásku mám,
dôvernú, lásku mám.
Všetko má všade presný čas,
po teplých dňoch príde krutý mráz,
neverme náhodám,
neverme náhodám.
Váhavé,
dotyky váhavé,
hmm, dúhové,
tie slová dúhové.
Farby, čo stratia pekný tón,
keď láska pukne v nich ako zvon,
všetko sa vytratí,
všetko sa vytratí.
Často je veľa rečí o láske,
odpoveď hľadám v otázke,
či to, čo vravel, nie je iba prázdnotou.
Slza má svoju slanú morskú chuť,
niekedy ťažšie zabudnúť,
len láska zmení tú zrosenú tvár.
Náhodou,
stretla som náhodou,
bol večer
s hviezdnatou oblohou.
Pána
tíško, čo povie vám,
milená,
ja som tak strašne sám
a k tomu náhodou,
že verí náhodám.
Často je veľa rečí o láske,
odpoveď hľadám v otázke,
či to, čo vravel, nie je iba prázdnotou.
Slza má svoju slanú morskú chuť,
niekedy ťažšie zabudnúť,
len láska zmení tú zrosenú tvár.
La la la la la la ...
Slza má svoju slanú morskú chuť,
niekedy ťažšie zabudnúť,
len láska zmení tú zrosenú tvár.
|
Ľubo Belák:
Eva Kostolányiová:
Karol Duchoň:
Jana Kocianová:
