BOSNA
Pieseň moja, budem ťa spievať tam, tam kde začal náš rod, starých matiek kolíska Chorvátov, kde sa naša história krvou písala.
Pravda o Bosne cez kaňony tečie, a mnohé jej tajomstvá kryjú storočia. Od dávnych čias na ňu každý útočí, kto nedá dosť snehu a daždu.
Zo všetkých strán sveta, prišli tvrdé sily temna, ako národ tam hynie z meraka. (neviem čo je merak).
R: Včera posvätná, dnes ukrižovaná, Bosna hrdá,ranená. Tam kde slnko putuje, vietor nesie hlas, Bosna volá nás, tam kde slnko putuje, tu ma čakaj stará láska.
Prejdi cez planiny, starým chodníkom dedov, Bosna ti povie všetko, odkiaľ má priezvisko.
Pozri krásnu Lašvanskú dolinu, vždy ju naše zvony budili, zlaté polia, našu Posavinu, hroby sú plné ich synov.
Zo všetkých strán sveta, prišli tvrdé sily temna, ako národ tam hynie z meraka
R: Včera posvätná, dnes ukrižovaná, Bosna hrdá,ranená. Tam kde slnko putuje, vietor nesie hlas, Bosna volá nás, tam kde slnko putuje, tu ma čakaj stará láska.
Dala Bosna kráľa Tomislava - prvého kráľa od rodu Chorvátov,
a kráľovná dobra bola Katarína - v národe pre ňu nosí sa čiernota,
stred Duvanjského poľa, širokého i rovného - písala sa tam naša slávna história.
Keď Bosne pozrieš do tváre - v slze jej vidíš Drínske mučenice,
chránili ťa Bosna´osamelí vlci - slávil ich národ, volali sa hajduci,
a striebornú Bosnu zachovávame vierou - františkánski bratia i dušou i telom.
Bosno moja, čia si teraz, bolí ťa dnes viac ako predtým, kto to myslí, že ťa má, že s tebou vládne, jej história nič nenaučila.
R: Včera posvätná, dnes ukrižovaná, Bosna hrdá,ranená. Tam kde slnko putuje, vietor nesie hlas, Bosna volá nás, tam kde slnko putuje, tu ma čakaj stará láska.
Prechádzať cez planiny, starým chodníkom dedov, Bosna ti povie všetko, odkiaľ má priezvisko...
|
Marko Perkovič:
Marko Perkovič:
