Bob Dylan
(327)
(255)
(104)
(4)
(39)
(355)
(7)
|
|
|
Bob Dylan - Desolation Row Bob Dylan - Desolation Row |
*** Autor textu: Bob Dylan *** Autor hudby: Bob Dylan | Zasielajú sa skľučujúce pohľadnice
Pasy sa prefarbujú nahnedo
Kozmetický salón je plný námorníkov
V meste je cirkus
Prichádza slepý riaditeľ
Dostali ho do tranzu
Jednou rukou priviazaný k visutému lanu
Druhou v nohaviciach
Jednotka rýchleho zásahu je už nervózna
Kamsi sa ponáhľajú
Keď moja milá a ja dnes večer vyhliadneme
Z bezútešnosti
Popoluška, vyzerá taká prirodzená
„Treba vedieť ako na to,“ usmeje sa
A dá si ruky do zadných vreciek
V štýle Bette Davis
Prichádza Rómeo, žiali
„Myslím, že patríš ku mne“
A ktosi povie: „Zmýlil si si miesto,
priateľu
Radšej odíď“
Jediný zvuk, ktorý ostal
Po odchode sanitky
Je Popoluška, zametajúca
Bezútešnosť
Mesiac je už takmer zahalený
Hviezdy sa začínajú ukrývať
Veštkyňa
Si už zbalila svoje veci
Všetci až na Kaina a Ábela
A hrbáča z Notre Dame
Všetci sa milujú
Alebo čakajú na dážď
A dobrý Samaritán sa oblieka
Pripravuje sa na šou
Dnes večer pôjde na karneval
Bezútešnosti
Ofélia stojí pod oknom
Ide z nej strach
V dvadsiatich dvoch rokoch
Je už starou pannou
Pre ňu je smrť celkom romantická
Nosí železný odev
Jej vyznania, jej náboženstva
Jej hriechom je jej neživosť
A hoci sú jej oči natrvalo upreté
Na Noemovu veľkú dúhu
Trávi čas nahliadaním
Do bezútešnosti
Einstein, zamaskovaný ako Robin Hood
So spomienkami v kufri
Šiel touto cestou pred hodinou
So svojím priateľom, závistlivým mníchom
Vyzeral dokonale desivo
Keď zahasil cigaretu
A potom odišiel smradľavými odkvapovými rúrami
Recitujúc abecedu
Teraz nemáš ani pomyslenie pozrieť naňho
Ale slávny už bol dávno predtým
Keď hral na elektrické husle
V bezútešnosti
Dr. Filth, si schováva svoj svet
V koženom kalichu
Ale všetci jeho impotentní pacienti
Ho skúšajú zväčšiť
Jeho sestra, miestny stroskotanec
Má na starosti pelech kyanidu
A tiež schováva vizitky s nápisom
„Zľutujte sa nad Jeho Dušou“
Všetci hrajú na malé píšťalky
Môžeš počuť ich fúkanie
Ak nakloníš hlavu dostatočne ďaleko
Od bezútešnosti
V strede cesty sa priklincované závesy
Chystajú na slávnosť
Fantóm opery
Dokonalá predstava kňaza
Casanovu nakŕmia lyžičkou
Aby sa cítil istejšie
A potom ho sebavedome zabijú
Keď ho otrávia slovami
A fantóm vrieska na vychudnuté dievčatá
„Vypadnite odtiaľto, ak neviete, že
Casanova je potrestaný za pobyt
V bezútešnosti“
Teraz o polnoci všetci
S nadľudskými vlastnosťami
Vychádzajú a zhromažďujú sa okolo každého
Kto vie viac než oni
Potom ich privedú do továrne
Kde im stroj na infarkt
Pripútajú cez plecia
A potom petrolej
Prinesie zo zámkov
Ochranka, ktorá
Kontroluje, či nikto neutiekol
Do bezútešnosti
Nech je pochválený Nerov Neptún
Titanic plachtí na úsvite
A každý kričí
„Na koho strane si?“
A Ezra Pound a T.S. Eliot
Bojujú v kajute kapitána
Zatiaľ čo speváci karibských piesní sa im smejú
A rybári nosia kvety
Medzi okná mora
Kde sa vlnia rozkošné morské panny
A nikto nesmie priveľa premýšľať
O bezútešnosti
Hej, dostal som včera tvoj list
(V čase, keď sa odlomila guľa na dverách)
Keď si sa pýtal ako sa mám
Bol to nejaký žart?
Všetci títo ľudia, ktorých spomínaš
Hej, poznám ich, sú to mrzáci
Mal som im zmeniť tváre
A dať im všetkým nové mená
Ale teraz už nie som schopný čítať
Neposielaj mi už viac listy, nie
Nie, kým ich nepošleš
Z Bezútešnosti |
| |
Bob Dylan:
Bob Dylan:
Bob Dylan:
Bob Dylan:
