Nešťastné začiatky, no šťastné konce,
srdcia, tie pevné sú ako oceľ,
dokáže byť v nich teplo aj zima,
dokážu vidieť, cítiť a vnímať,
dokáže byť v nich ráno aj večer,
preto len miluj a nehreš, človeče.
Milujú a chcú byť milované,
dávajme pozor zakaždým na ne,
dozrievajú, menia si obsah,
zaľúbia sa a ďalej sa mostia,
načierajú do hlbín aj samé,
prosia o lásku, čo človeka láme.
Láááska, kráčaš si ukrytá,
láááska, dávaš sa celá,
dávaš sa do sýta.
Ak ľudia strážia svojich sŕdc chrámy,
zavládne všade len pokoj samý,
všetko sa dá, ak tomu nebráni
múr, ktorý stavajú naše rany,
láska, buď so mnou, láska, buď s nami,
ak som dnes spadla, nový deň daj mi.
Láááska, kráčaš si ukrytá,
láááska, dávaš sa celá,
dávaš sa do sýta.
Ak by ma zdobila najväčšia krása,
ak by mi celý svet len klaňal sa,
ak by ma úspech vynášal hore,
mať úplne všetko, len srdce choré,
ktoré je prázdne a preto kričí
bez lásky by som nebola ničím.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
