Šál, ten dych lásky, čo ma hrial,
keď sa vietor v bráne smial
a tvoj vľúdny úsmev bol s tým šálom spriaznený.
Šál, všetkých šálov múdry kráľ,
vždy nás bielym krídlom zbavil zimných trápení.
Šál, ten dych lásky schúlený,
dlho chránil úsmev dní,
dlho skrýval lúč a stále túžil láskou znieť.
Šál, všetkých šálov múdry kráľ,
zima náhle dýchla city, už v ňom lásky niet,
lá lá lá lá lá .....
Šál, ten dych lásky rád ma hrial,
keď sa vietor v bráne smial
a tvoj vľúdny úsmev bol s tým šálom spriaznený.
Šál, všetkých šálov múdry kráľ,
vždy nás bielym krídlom zbavil zimných trápení,
lá lá lá lá lá .....
Šál, s nami kráčal ríšou zím,
ty sa lúčiš mávnutím,
kým ja márne túžim zviazať ten čas lúčenia.
Šál, všetkých šálov múdry kráľ,
ešte k bráne našej lásky správne kľúče má.
Šál, ten šál náhle stráca dych,
niet v ňom lúčov láskavých
a tvoj úsmev náhle páli viac než prísny mráz.
Šál, všetkých šálov múdry kráľ,
už tú dávnu lásku viacej nezachráni v nás,
lá lá lá lá lá .....
|