NAIVITA HRANIČIACA S HLÚPOSŤOU
REF:
Ja lietal som svojou ilúziou života,
no teraz mám aj druhého pilota.
Teraz všetko stojí za bagateľ,
navštívil ma môj imaginárny priateľ.
Začalo sa to veľmi dávno,
v časoch keď som ešte mnoho mal.
Potom ale všetko stmavlo,
osud mi to kruto vzal.
Denne umrie veľa ľudí,
tak prečo som ja stále tu?
Každý sa ma bojí, každý ma súdi,
ja už nechcem hrať túto hru.
REF:
Hučí mi v hlave a počujem hlasy,
chcem byť mŕtvy, nechcem sa už trápiť.
Už nevnímam života krásy,
Chcem sa z tohto sveta stratiť.
Život je len hra, ako hnijúce mäso,
a môj priateľ je humánny kat.
Keďže v rukáve už nemám eso,
na pár ťahov mi dá mat.
REF:
Veľa pijem, beriem drogy,
no je to len pozlátko.
Už som z toho celkom grogy,
ako keď vlk žerie kozliatko.
Chcem pochopiť len tri záhady,
prečo som práve tým kým som, prečo jestvujem?
Sú to tri veľké pravdy,
prečo som kedysi nebol a raz zasa nebudem?
REF:
Už nevládzem ďalej, neviem čo si počať,
som len telo bez duše, chodiaca mŕtvola.
Mám sa zabiť a či v kúte čakať?
Všetko je to faloš, život je potvora.
Prenasledujú ma spomienky, do očí sa tisnú slzy,
dolieha na mňa pocit viny a tiaž tohto sveta.
„Na život už je pozdě a na smrt jěště brzy“ ,
hru som prehral už žiadna odveta.
REF:
A na záver už len málo,
čo sa malo povedať sa povedalo.
Netreba rúcať ani ničiť, nerobiť nič dôkladne,
stačí nechať všetko tak ono sa to časom samo rozpadne.
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵