Bol raz jeden kormorán,
ktorý lietal väčšinou sám,
aj keď ho poľný svet lákal,
nikdy sa mu nepoddal.
Na chrbte nosieval
ťažké srdcia zo zranení,
chcel, nech sa odľahčí láska,
lietal aj unavený,
lietal aj unavený.
Á á á á odnesiem vás
na chvíľu tam,
kde cnosti prežili,
ostaňte v láske
a ona ostane s vami,
ostane s vami,
aj keď ste bez sily.
Vznášal sa nad krajinou,
spievať chodil do mlynov,
tam, kde mu čerstvý chlieb hádzal
mlynár s rodinou.
Raz ráno zastavil sa
aj u mňa pri okne,
chcel odniesť srdce mi z búrky,
nech už viac nezmokne,
nech už viac nezmokne.
Á á á á odnesiem vás
na chvíľu tam,
kde cnosti prežili,
ostaňte v láske
a ona ostane s vami,
ostane s vami,
aj keď ste bez sily.
V nádhernom lietaní
srdce mi ochráni,
cítim sa bezpečne jak dieťa
pri láskavom prijímaní.
V nádhernom lietaní
aj mňa si podmanil,
môj drahý kormorán pierka
na pamiatku nechal mi,
môj drahý kormorán pierka
na pamiatku nechal mi.
|