Smútok a samotu, trápenie, chmáry
zahodím ďaleko do dlhej trávy
a potom všetky spáchané hriechy
utopím na dne divokej rieky.
Vietor to vie vždy, keď vanie z rána,
čo sa mi s Tebou v tej chvíly stáva,
líšky to tušia, no neporušia
sľub, čo nám dali, nám, našim dušiam.
Nikdy ako predtým
nerozbitne krehký
byť sám,
Zlý nikdy nespí.
Byť ako prázdna nádoba,
Tvojej lásky nehodná,
sám to sa mi podobá!
Tak ako v diaľke podkovy koní,
tak srdce čisté v hrudi mi zvoní.
Viem je tu Niekto, komu vždy chýbam,
a Tvoja láska z prachu ma dvíha.
Dlho si váhal, párkrát sa stratil
a s krížom svojim sám si sa trápil.
Aj keby tiene zlákať Ťa chceli,
od istej chvíle patríš mu celý.
Nikdy ako predtým
nerozbitne krehký
byť sám,
Zlý nikdy nespí.
Byť ako prázdna nádoba,
Tvojej lásky nehodná,
sám to sa mi podobá!
Nikdy ako predtým
nerozbitne krehký
byť sám,
Zlý nikdy nespí.
Byť ako prázdna nádoba,
Tvojej lásky nehodná,
sám to sa mi podobá! |
Mária Čírová:
Mária Čírová:
Mária Čírová:
Mária Čírová:
