Ozvenou, ozvenou,
radosť je modrou tmou
a tou tmou bežím k tebe s láskou
úprimnou.
Pozri sa, zastal čas,
ten čas, čo je v nás,
ktorý v nás dvoch znie, Mária,
v mori snov.
Pozri noc skryla si
zvony snov v nás dvoch,
Mária,
pekné sny s ozvenou
v srdci nám zvonia,
Mária,
kto nemá more rád,
nepozná breh a šťastlivý pád,
len ty máš, v mene máš,
more lásky, len ty,
Mária.
Príď za mnou, príď za mnou,
bež s notou striebornou,
načúvni s piesňou, more s piesňou
a ty s ňou.
Počúvaj hlahol slov,
more broď s ozvenou,
čo šepká len príď Mária,
príď za mnou.
Pozri noc skryla si
zvony snov v nás dvoch,
Mária,
pekné sny s ozvenou
v srdci nám zvonia,
Mária,
kto nemá more rád,
nepozná breh a šťastlivý pád,
len ty máš, v mene máš,
more lásky, len ty,
Mária.
Náhodou, náhodou,
letí mrak nad vodou,
nad vodou s bielou čajkou sladkou,
tajomnou.
Leťte zas nado mnou,
aj ty vieš s oblohou,
že ťa mám tak rád Mária,
s modrou tmou.
Náhodou, náhodou...
|
