Keď som ju stretol prvý raz,
vonku štípal mráz,
bŕŕ, drkotal som jej cez zuby,
úžasné sľuby,
že ju mám rád
a že ju ľúbim
a ľúbiť budem oddane,
zrazu mi dala bozkov pár
a ruku do dlane.
Joj, joj, joj, Mari, Mari, Marika,
snáď mi budeš do roka,
snáď mi budeš blaženou,
mojou vytúženou ženou.
Lá la la cha cha cha,
lá la la cha cha cha.
Snáď mi budeš blaženou,
mojou vytúženou ženou, joj..
Musím sa priznať, že od toho dňa
začal mať môj život zmysel,
otvorila mi oči,
teraz som už o tom presvedčený,
že žena je dobrý priateľ človeka,
prihlásila ma do kurzov šitia, varenia,
po večeroch sa učím naspamäť pasáže z knihy „Naše dieťa“
a teraz už tretí rok čakám,
kedy povie svoje áno.
Joj, joj, joj, Mari, Mari, Marika,
snáď mi budeš do roka,
snáď mi budeš blaženou,
mojou vytúženou ženou.
Lá la la cha cha cha,
lá la la cha cha cha.
Snáď mi budeš blaženou,
naveky dobrou,
naveky nežnou,
naveky milou,
naveky vernou,
mojou vytúženou ženou.
|
Ivan Krajíček:
Oldo Hlaváček:
Ivan Krajíček:
Helena Blehárová:
