Ó, zasvieť sviecu, John,
denné svetlo takmer skončilo svoju púť,
vtáci dospievali svoju poslednú pieseň,
zvony zvolávajú všetkých na zhromaždenie...
Sadni si tu ku mne,
hoci noc je veľmi dlhá,
je niečo, čo ti musím povedať,
skôr ako sa vydám ďalej ...
Pridala som sa k bratstvu,
moje knihy boli pre mňa všetkým,
prepísala som slová Pána,
a veľa z histórie ...
Väčšinu roka,
presedela som na hladine mora,
vlny mohli zmývať moje slzy,
a vietor moje spomienky ...
Mohla som počúvať ako more dýcha,
a vymršťuje vzduch na pobrežie,
spoznala som temperament búrky,
mohla som odolávať jej hnevu ...
A tak roky išli,
v mojej kamennej cele,
len v spoločnosti myši alebo vtáka,
mojich priateľov, celkom som ich mala rada ...
A tak to patrí minulosti,
mohla som prísť tu ku Románom,
a trvalo to väčšinu roka,
kým som prišla tu s tebou ...
Prechádzala som po prašných cestách,
a cez vysoké pohoria,
cez rieky, ktoré viedli hlboko,
pod nekonečnou oblohou ...
Pod týmito jasmínovými kvetmi,
medzi cyprusovými stromami,
dávam ti teraz moje knihy,
a všetky ich tajomstvá ...
Vezmi teraz presýpacie hodiny,
a otoč ich na hlavu,
pretože kým je ešte piesok som tu,
potom ma nájdeš nehybnú ...
Ó, zasvieť sviecu, John,
denné svetlo takmer skončilo svoju púť,
vtáci dospievali svoju poslednú pieseň,
zvony zvolávajú všetkých na zhromaždenie ...
|