DmiTáhnú černé mraky, táhnú tmavú Gminocú
dzivoké huAsiská, strašlivo gaDmigocú
Bude konec hádam, tejto strašnej Gmizime
co nás čeká Apo nej, to veru neDmivíme.
Stál vojáček na varte, v roztrhaném kabáte
ludé sa mu smáli-že vraj ho má malý.
On ho nemá malý, on ho má len krátky,
taký mu ho dali ked ho verbovali.
Strihali ovečku, strihali dohola
pred tým taká krásna, kučeravá bola.
Kučery padali, aj chlapi plakali
ked na svojich rodných v duchu spomínali.
Táhnú černé mraky ...
|