Uletela holubička,
uletela vysoko,
začala sa silná búrka,
no ešte som nezmokol.
Uletela ochutnať svet
a jeho tvár,
raz sa vráti
do chladných dní jar.
Letíš a ja hľadím zdola,
že si vetrom vznášaná,
budem čakať, kým ustaneš,
odteraz až do rána.
Letíš, ale chceš nech opäť
získam si tvoj čas,
ak aj padneš, ja ťa chytím,
lebo verím v nás.
Letím a ty hľadíš zdola,
oblečený hviezdami,
kiež už by som ďalej bola,
tam za tými horami.
Ak ťa trápia ľudské rany,
vedz, že aj to prebolí,
letím, ale chcem ťa vidieť,
ak mi to zrak dovolí.
Letíš a hľadíš dole,
že si vetrom vznášaná,
budem čakať, kým ustaneš,
odteraz až do rána.
Letíš, ale chceš nech opäť
získam si tvoj čas,
ak aj padneš, ja ťa chytím,
lebo verím v nás.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
