*** Autor textu: Alojz Čobej *** Autor hudby: Lolidze
Keď slnko v mrakoch skryje tvár
a v izbe vonia samovar,
za oknom celú noc sa prechádza mráz.
Čaj dávny túžby rozčerí
a človek ľahko uverí
tým teplým ľudským dotykom, čo žijú v nás.
Tbilisi, ty krásna báseň z kameňa,
Tbilisi, pod južnou oblohou,
spomienky, čo ako rieky pramenia,
vždy ťa vrátia späť do mojich snov.
Dnes od obzoru k obzoru
sa derieš ako z mramoru
a tvoje zlaté víno kvapká do fliaš.
Kým vietor v spleti konárov
nás budí piesňou prastarou,
ty svoje dobré ráno pre každého máš.
Tbilisi, ty krásna báseň z kameňa,
Tbilisi, pod južnou oblohou,
spomienky, čo ako rieky pramenia,
vždy ťa vrátia späť do mojich snov,
vždy ťa vrátia späť do mojich snov.
