Náš svet
Hučí mi v hlave z ticha, ktoré zdieľam.
Chcel som byť sám a vadí mi, že nevoláš.
Ja nechcem chýbať iba tvojim perám.
Chcem byť snom, ktorý si tajne privoláš.
Ja sa snažím, nechcem sa zas trápiť.
Viem, že ty ma môžeš pred tým uchrániť.
Stále dávať to už nejde, sám som slabý.
Ale ty si iná proste moja, nemôžem byť k tebe zlý.
Tak si strážme celý naš svet, skúsme zabudnúť
na všetko čo nás môže z neho, nás dvoch vytrhnúť.
Večer v bráne objímať sa, neísť, keď musíš.
našla si ma, mal som štastie, tak mi prosím neublíž.
Páčia sa mi chvíle, keď sa musím trápiť.
Premáhať sa, povedať ti niečo úprimné.
Keď sa môžem od čakania na teba zblázniť.
Objímať ta, lúčiť sa, je nádherné.
Strážim si svoj maličký sen, ktorý v hlave mám.
Spravím všetko, raz sa splní, to dúfam.
Stretnúť teba, pozerať sa, cítiť: nie si sám!
Až teraz vidím, všimol som si, ja snívam.
|
Tomáš Buranovský:
