Na co môže myslieť človek, keď mu veľmi málo chýba,
keď sa ráno celkom šťastný zobudí?
Tak si obcas ticho poviem, že to nie je moja chyba,
že mám celý život šťastie na ľudí.
Nikto nespocíta slzy, ktoré za sebou som nechal,
koľko zarastených, slepých koľají.
Ešte som bol taký drzý, že som z deravého mecha
trúsil piesne, keď som lietal po raji.
R: Na polceste z pekla do neba
je na rázcestí kríž,
každý deň tam čakám na teba
až kým sa nezjavíš.
Pre tú chvíľu chvíľ sa mi to oplatí
aj tvojou zásluhou.
Na tom rázcestí iba blázni si
zvyknú hádzať korunou.
Je to dobré, kým sa darí nezabudnúť staré sľuby,
kým sa nemusíme zľaknúť zrkadiel,
Svet je vlastne celkom malý, to je šťastie, stretnúť ľudí,
ostrov pokladov, ci celý svetadiel.
Nikto nespoèíta rieky, cez ktoré ma druhí niesli,
verím na nemožné, zázrak do troch dní.
Maják v duši stále svieti, tiene tvárí na múr kreslí,
snáď mi ten môj bude sem-tam podobný.
R:
|
Bůhví:
Cop:
