Hľadím si rovno do tváre,
tejto spomienky sa nedá zbaviť,
ja to viem, pretože som to už skúšal.
Začínam cítiť prázdnotu
a všetko, čo raz stratím
viem, že to nemožem zahaliť.
Ako čas plynie ďalej
myslím, že je na čase pohnúť sa ďalej.
Keď zijdeš dolu na zem
a ak dopadneš na svoje chodidlá,
tak ja dúfam, že si nájdeš cestu späť ku mne.
Ak prideš ku mne,
ja tu budem pre teba
a nebudeš musieť tým všetkým prechádzať sama.
Začinam dýchať a predstieram úsmev,
všetko je tak ako to bolo,
ja viem, že si unavená.
Nosíš so sebou spomienku tých, ktorých si stratila,
rám na fotky plný len myšlienkami
ja viem, že to uchovávaš v sebe.
Dúfam, že si vieš nájsť cestu späť tam,
kde patríš.
Keď zijdeš dolu na zem
a ak dopadneš na svoje chodidlá,
tak ja dúfam, že si nájdeš cestu späť ku mne.
Ak prideš ku mne,
ja tu budem pre teba
a nebudeš musieť tým všetkým prechádzať sama.
Už prichádzaš späť dolu na zem,
hovoríš, že sa cítiš byť stratená, môžem ti pomôcť?
Ak prideš ku mne,
sem tam každý z nás je oslepený.
Už prichádzaš späť dolu na zem,
nemusíš mi hovoriť, čo cítiš,
ja viem, čím prechádzaš
a ja nebudem ten, ktorý ťa opustí.
Myslím, že je na čase pohnúť sa ďalej.
Keď zijdeš dolu na zem
a ak dopadneš na svoje chodidlá,
tak ja dúfam, že si nájdeš cestu späť ku mne.
Ak prideš ku mne,
ja tu budem pre teba
a nebudeš musieť tým všetkým prechádzať sama.
Keď zijdeš dolu na zem
a ak dopadneš na svoje chodidlá,
tak ja dúfam, že si nájdeš cestu späť ku mne.
Ak prideš ku mne,
ja tu budem pre teba
a nebudeš musieť tým všetkým prechádzať sama. |