Opäť tadiaľ kráčam,
sľúbil som si, že dnes na teba nebudem myslieť.
Bolo to sedem mesiacov a rátajúc odvtedy čo
si odišla .
A ja sa stále cítim presne tak rovnako.
Lenže kamkoľvek idem, všetky budovy poznajú tvoje meno,
ako fotky a spomienky na lásku.
Oceľ a žula mi to pripomínajú.
Mesto volá tvoje meno a ja nemôžem ďalej pokračovať.
Odvtedy čo si odišla,
svetlá zhasíňajú rovnako,
jediným rozdielom je, že
oslovuješ iným menom
tvoju lásku,
teraz tvoju lásku,
tvoju lásku,
milenca po mne.
Som úplne sám vo vesmíre?
Nie je žiadna láska v týchto uliciach ?
Rozdal som tú moju svetu, ktorý o to vôbec nestál.
Tak toto je moja nová sloboda?
Zvláštne,
nespomínam si že by som bol spútaný.
Ale zdá sa že nič už nedáva zmysel,
bez teba vždy meškám 20 minút.
Odvtedy čo si odišla,
svetlá zhasíňajú rovnako,
jediným rozdielom je, že
oslovuješ iným menom
tvoju lásku,
teraz tvoju lásku,
tvoju lásku,
milenca po mne.
A čas plynie tak pomaly.
Noci sú chladné a osamelé.
Nemal by som vyčkávať,
ale stále čakám na teba.
Opäť tadiaľ kráčam,
sľúbil som si, že dnes na teba nebudem myslieť,
ale stojím pri tvojich dverách
volám tvoje meno, pretože nemôžem ďalej pokračovať.
Odvtedy čo si odišla,
svetlá zhasíňajú rovnako,
jediným rozdielom je, že
oslovuješ iným menom
tvoju lásku,
teraz tvoju lásku,
tvoju lásku,
milenca po mne. |